40-stupňový Silvester s vysokohorským parkovaním

Autor: Eva Horáková | 2.1.2013 o 19:28 | (upravené 2.1.2013 o 20:26) Karma článku: 12,13 | Prečítané:  1811x

Nechcem týmto článkom riešiť protesty lekárov a sestier, ani situáciu v našom zdravotníctve! Chcem Vám iba opísať časť môjho dnešného dňa, v ktorom sa lekári, sestry a naše zdravotníctvo vyskytli! Moja dcéra bola v piatok očkovaná, štandardné povinné očkovanie Infarixom, z ktorého som síce nebola nadšená, ale strach z nákazy a následkov chorôb ma desila asi viac! Väčšina súčasných rodičov asi rieši túto dilemu, očkovať - neočkovať, čítať si o tom - či zvoliť cestu menšej informovanosti a kľudnejšieho spánku. Ja som síce čítala, ale ako je už zrejmé z prvých viet tohto článku, vybrala som si cestu očkovania. Tento smer som vzápätí oľutovala, keď prišla reakcia na očkovanie. Keď vysoké teploty neprestávali ani dnes a pridružili sa aj iné nežiadúce účinky, začala som zvažovať pohotovosť.

 

Veľmi sa mi do toho nechcelo, bolo jasné, že dovolenkové obdobie naplní pohotovostné ambulancie. Zvlášť, keď si vezmeme, že na celú Bratislavu a okolie je otvorená jedna ambulancia.

Po príchode, registrácii a samozrejme vyplatení dvoch € v pokladni, bez ktorých by nás asi neošetrili, sme prešli do časti urgentného príjmu. A celkom som sa potešila, že pred nami je asi 10 pacientov, možno sa Vám to zdá veľa, ale ja som čakala horší stav. Manžel s Luckou na rukách bol zo začiatku vonku, nechcela som ju po očkovaní vystaviť nákaze. Ja som stála pred ambulanciou a čakala kým niekto výjde von, nech dám kartičku poistenca a poviem čo a ako.

Čakám 10, 15, 30 minút.. nič sa nepohlo.. žiaden progres... zrazu si všimnem kúsok odomňa rodičov s malým bábätkom, ťažko hádať,ale predpokladám, že malo tak do mesiaca. Spomenula som si ako mi pomohla jedna mamička pred 9. mesiacmi, keď naša malá navštívila pohotovosť prvýkrát po objave krvi v stolici, poradila nám, že malé bábatká musia byť vybavené prednostne. Veľmi mi vtedy pomohla ona, aj prístup ostatných rodičov, že nás pustili pred seba, lebo zdravotníkom bolo jedno, že naša malá ma iba 3 týždne a akýkoľvek vírus jej môže vážne ublížiť. Tak s dobrým pocitom zo seba samej, že toto "posolstvo pomoci" posielam ďalej som pristúpila k ocinkovi malého šúľančeka v perinke zabaleného a povedala mu túto info. Zatváril sa síce vďačne, ale hneď mi aj povedal, že už to vraveli sestričke 3 x a už sú tam dve hodiny a nič sa nedeje... Trošku som sa aj začudovala, že sú takí pasívni, ale nechcela som sa ďalej miešať.

V tom vyšla sestrička, dala som jej preukaz a zavolala nás dnu. Povedali sme jej príznaky a okolnosti nášho stavu, zmerala jej teplotku, keďže bola necelú hodinku po podaní Nurofenu, tak bola celkom obstojná v porovnaní s posledným vývojom: 38,6 stupna C.  Poslali nás do čakárne  - čakať.

Prešla hodna, dve.. čakáreň sa plnila a priebežne vyprázdnila.. Čo mi však bolo zvláštne, že známe tváre, ktoré tam boli už pred nami, tam ešte sú a nové tváre už poodchádzali. V hlave mi napadlo, že my sme ako Helena Vondráčková - stálice a oni ako Superstaristi - objavia sa, spravia humbuk a hneď sa po nich aj zľahne zem.

Prešla ďalšia hodina a v pozícii Helny V. sa mi už prestávalo páčiť. Čakáreň bola od začiatku priestor plný negatívnej energie, ale začala sa meniť na arénu rozbúrených býkov čakajúcich na toreádora - sestričku, ktorý ich ešte viac podráždi červenou stopkou  a pozve dnu iného pacienta mimo poradia. Vzápätí nám bolo vysvetlené, že sa berie podľa urgentnosti a nie na základne doby strávenej v čakárni. Tak sme si zrazu začali medzi sebou rodičia hovoriť príznaky chorôb, s ktorými sme prišli stráviť Silvester na pohotovosť. Vo všeobecnosti to bola vysoká teplota + - nejaký kašel, soplík, vracanie... Nie som lekár, aby som mohla posudzovať výber pacientov podľa urgentnosti, ale ani nemusím mať zdravotnícke vzdelanie, aby som vedela, že mesačné bábatko do spoločnosti týchto všetkých vírusov, baktérií a všetkých možných kokov nepatrí. A ono tam ešte dve hodiny po našom príchode bolo...

Naša Lucka medzičasom už teplotou schvátená zaspala na ocinovi... Pri pohľade na jej bielu tváričku a spotené vlásky zahalené do "pankáčskej" ako ju môj manžel nazval, mikinky s lebkami, som dúfala, že snáď to nie je žiadna symbolika...

Čakanie nám rozhodne nespríjemnil ani prievan a zima na chodbe.. aj keď na veľkých plazmách išla jedna rozprávka bez zvuku dookola...

Asi som sama potrebovala nejakú pomyselnú poslednú kvapku, kým sa poriadne "rozhorúčim" a mašina sa pohne ku predu.. Tou kvapkou bolo, keď sa moje dieťa povracalo, ovracalo mňa, môjho muža aj seba aj chodbu! To nie je samozrejme to, čo ma nakrklo! Vyšla sestrička podala mi niečo, čo vyzeralo ako tácka na párky zo staničného bufetu, do čoho mala akože v rámci potreby ďalej vracať a handru, áno HANDRU, nech poutieram tú vracku!

Vtedy som už päsťou zabúchala na ambulanciu a spýtala som sa, čo sa ešte musí stať a koľko času a pacientov, ktorí prišli až po nás ešte musí odísť, aby nás zobrali! Odpoveď ma prekvapila, ale vzhľadom na predchádzajúci vývoj v čakárni už nešokovala. "Ak bude vaša dcéra viackrát vracať, príďte povedať! " Tak som rozmýšľala, či mám malej strčiť prst do krku, nech to urýchlim, alebo čo tým chcel básnik povedať?! Znova som malej premerala teplotu, po výsledku 40,3 som asi zabúchala ráznejšie a zvýšila hlas viac, alebo aj po naliehaní matiek v čakárni, ktoré s nami evidentne súcitili nás konečne zobrali. Vnútri sme boli asi 3,5 minúty, z toho som 2 minúty behala po ambulanciach a hľadala potvrdenie o zaplatení 2 €, ktoré nám pri príchode sestrička odobrala vo vedľajšej ambulancii. Vlastne jediné, čo sa riadne v ambulancii vyšetrilo, bolo zmiznutie dokladu o zaplatení, ktorý sa následne našťastie našiel, inak by sme tam ešte teraz sedeli. A poslali nás domov, že to sa po očkovaní stáva. Priznám sa, že som už ani nemala silu protestovať, doma sme celú noc dávali zábaly, všetky babské recepty a lieky použili a teplotu sme zrazili. Síce ju má dodnes a až u našej detskej pani doktorky odobrali vzorky a čaká sa na potvrdenie rotavirusov, ale čo už.

Pri odchode sme ešte zaplatili 6 € za parkovanie v nemocnici, ale boli sme takí radi, že si tam nebudeme pripíjať s pohárikmi na moč o polnoci ešte a pozerať z najdrahšieho parkoviska v strednej Európe ohňostroj, že sme nasadli do auta a bez slova odišli.

V rámci mojich ostatných článkov o materstve, ktoré som už písala, mám novú skúsenosť znova.. a to poznanie, že matka v tomto systéme musí byť zároveň, lekár, sestra, šaman a ľudový liečiteľ, lebo pomoci sa častokrát dostane až keď je neskoro!

 

Prajem Vám všetkým krásny rok 2013, neobohatený o podobné zážitky, zato plný lásky, šťastia, pohody a hlavne ZDRAVIA!


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Real Madrid v šlágri remizoval s Barcelonou, gól strelil v úplnom závere

Otvárací gól strelil Luis Suárez, vyrovnal obranca Sergio Ramos.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.

SVET

Ako Trump za pár dní nahneval dve jadrové mocnosti

Trump sa pustil do telefonátov so svetovými lídrami.


Už ste čítali?